3 žienky, ktoré rodili doma a ich spoveď pre Mama a ja

V decembri minulého roka sme dostali ponuku vyjadriť sa k niekoľkým otázkam milej pani redaktorky z časopisu Mama a ja http://www.mamaaja.sk/index.cfm?module=issue&page=issuelist&Area=show&IssueID=168. Keďže nás vypracovanie otázok celkom bavilo a zabralo nám to aj nejaký ten čas, uvádzame plné znenie odpovedí, koho by zaujímalo všetko, čo sa do článku v časopise nevošlo.
Magdalénka:
Volám sa Magdaléna, mám 36 rokov a 3 detičky.

Prečo ste sa rozhodli pre takúto formu pôrodu?
Pôvodne som zvažovala pôrod v pôrodnici, hľadala som vhodnú pôrodnicu (prvé dve detičky som rodila v pôrodniciach, takže predstavu som mala). Vyjasnila som si, čo pri pôrode očakávam, napísala som si pôrodné priania. Našla som lekárku s ktorou sme sa stretli, prešli moje plány, potom som navštívila pôrodnicu.
Plány začali padať, keď mi primárka novorodeneckého oddelenia odmietla schváliť pôrodné prianie (pôrodný plán). Čo som si najviac priala? Byť neoddelená od bábätka. Samozrejeme pokiaľ bude všetko v poriadku. Čo znamená ta neoddelenosť? Bábätko je ihneď po pôrode s položené na matku (túto časť už vo väčšine pôrodníc na pár sekúnd praktizujú), ošetrenie sa môže vykonať na brušku matky, prípadne trošku neskôr v inej miestnosti a potom je bábätko opäť vrátené matke (táto časť pôrodu je ešte stále u nás raritou). Zažila som oddeľovanie už pri prvých dvoch detičkách, ktoré po pôrode boli presunuté na oddelenie šestonedelia a na izbu som ich dostala po 8-10 hodinách od pôrodu. Boli to zdravé deti a ja tiež.
Vyšla kniha Bonding, pôrodná radosť. „“Dieťa patrí k matke – zdravé či choré, živé či mŕtve, – dieťa patrí k rodičom. Všetko je tak jednoduché, ale vidieť to býva ťažké.
Slovo “bonding” môžeme preložiť ako “lepenie”, “pripútanie” či “zopätie”. Tento výraz označuje proces utvárania vzťahu medzi mamičkou a bábätkom po pôrode. Základy emočných väzieb a láskyplný vzťah, ktoré sa medzi nimi budujú už pred pôrodom, naplno explodujú v hormonálne nabitej situácii pri pôrode. Podpora bondingu má prínos pre imunologickú, fyziologickú, psychologickú a emocionálnu zložku vývoja človeka. Čím viac dieťa a matku vo vzájomnom kontakte podporíme, tím viac im uľahčíme štart do života a následné, neraz neľahké, situácie spojené s výchovou.Prvá po česky písaná kniha o bondingu vznikla ako rozhovor troch žien. Klinická psychologička Michaela Mrowetz ako jedna z prvých v Česku začala hovoriť o ranej podpore bondingu. Gauri Chrastilová, fejtónistka a spisovateľka, sa dlhodobo zaujíma o normálny pôrod a o všetko, čo súvisí s výchovou detí. Ivana Antalová je zakladateľkou združenia Baby-Klokánci, podporujúceho choré a predčasne narodené deti.“
Lekárka s ktorou som si prešla svoje pôrodné prianie mi raz zatelefonovala,že primár oddelenia zakázal mladým lekárom chodiť k pôrodom mimo ich služby…..takýmto postupným padaním plánov som našla cestu k domácemu pôrodu.Vedela som a poznala ženy, čo tak rodili, už keď som čakala druhé bábätko, ale vtedy som sa o to hlbšie nezaujímala.
Našla som si v inej pôrodnici pôrodnú asistentku, zaslala tam pôrodný plán, ktorý mi tamojší primár schválil s tým,že pri pôrode v pôrodnici by bola len PA . V tom období som však už bola rozhodnutá pre domáci pôrod aj v kontakte so ženou, ktorá pri ňom napokon bola.
Ďalším dôvodom bolo zažiť a vychutnať si pôrod vo vlastnej réžii, bez toho aby mi niekto vravel, čo mám robiť, ako dýchať…. To som zažila naozaj len doma. Viem si túto alternatívu predstaviť aj v pôrodnom dome.

Za akých okolnosti Váš pôrod prebiehal? Rodili ste sama?
Nerodila som sama, mala som pomoc – ženu, aj manžela pri sebe. Pôrod prebiehal prirodzene, odchádzaním hlienovej zátky, kontrakciami, otváraním sa …..bolo to hladké, silné, plodová voda praskla tesne pred narodením sa hlavičky. Keď išla samotná hlavička, cítila som veľmi silnú radosť, po jej výjdení som ju hladkala a smiala sa, toto bol najsilnejší moment pôrodu, ktorý mi dodal ešte viacej sily a radosti, rada naň spomínam a vraciam sa k nemu. Samotný pôrod trval cca 8,5 hodín. Bábätko bolo kľudné, neplakalo veľmi, ležali sme pritúlený v posteli, prisalo sa, odišla placenta, ktorú moja sprievodkyňa pri pôrode skontrolovala. Nemala som žiadne problémy, poranenie žiadne a to som pri prvých dvoch pôrodoch bola nastrihnutá.

Za aký čas po pôrode ste boli Vy a dieťatko ošetrené lekárom (doma alebo v nem. zariadeni?)
V pôrodnici som nebola, môj lekár ma prezrel doma 4 dni po pôrode, bábätko prezrela u nás doma pediatrička.

V čom vidíte najväčšie plusy takéhoto pôrodu?
Je to cesta pre tých, čo si tak vyberú, cítia to, zvážia všetko…. Chcela som zažiť pôrod vo vlastnej réžií, nerušená, v pokoji a radosti. Byť neustále s bábätkom, neoddeľovaná. Tieto prirodzené požiadavky ešte nie sú vžité v pôrodniciach a vyžadujú veľa vybavovania si, niekedy boja.
Veľa som sa naučila o sebe samej, deťoch, spoločnosti.

Aký postoj k tomu zaujal Váš partner/blízka rodina/zdrav. pracovníci?
Manžel samozrejme vedel,že budem rodiť doma, vítal to, už keď sme čakali druhé dieťatko tak sa ma pýtal, či nechcem rodiť doma. Vtedy som to tak nevnímala, takže som sa touto myšlienkou vážnejšie nezaoberala. Blízka rodina, moji rodičia a sestry mi blahoželali, veľakrát sme sa pôrode na túto tému s mojou maminou rozprávali. Manželovi rodičia a ďalší príbuzní boli prekvapení.

Ak by ste rodila opäť, rozhodla by ste sa rovnako?
Rozhodla by som sa podľa aktuálnej situácie, svojeho zdravotného stavu, zo stavu dieťatka. Počúvala by som svoj cit, či áno. Ak by som mala akúkoľvek pochybnosť, nekľud, z rôznych príčin, šla by som do pôrodnice. Rodiť doma nie je žiadne hrdinstvo a neznamená,že keď tak niekto rodil bude opäť. Každý si to v sebe zváži.

Rada by som ešte dodala,že aj v pôrodnici sa dá rodiť s pôrodnu asistentkou, zaujímava možnosť by bola ambulantný pôrod a určite aj pôrodný dom. Priala by som všetkým ženám naozaj prežiť,že máme dar a schopnosť porodiť dieťatko a hlavne, nech celé obdobie tehotenstva a pôrodu sprevádza radosť, nie strach, boj a obavy, či už zo samotného procesu rodenia alebo vybavovania si pôrodných prianí. V spoločnosti je zasiateho veľa strachu. Krásne, pokojné a radostné pôrody, či už v pôrodnici alebo doma, posilnia nie len samotnú ženu a dieťatko, ale celú spoločnosť.
Pôrod, samotná žena a dieťatko si zaslúžia našu najväčšiu úctu a pokoru.

Saška:1. Preco ste sa rozhodli pre takuto formu porodu?
V prvom rade mi to prišlo samozrejmé, prirodzené. Tehotenstvo nie je
choroba a pôrod nie je úraz. Nevidela som dôvod deliť sa o tento
hlboko intímny a sexuálny zážitok s neznámymi ľuďmi v nemocnici..
Príroda je neprekonateľná vo svojej dokonalosti, ženské telo je
schopné porodiť tak ako milovať sa, jesť, dýchať… Pokiaľ sa do
pôrodu nezasahuje, všetko prebieha tak ako má. Problém nastáva zásahmi
zvonku v pôrodnici. Tomuto som sa chcela vyhnúť. Maximálne som sa na
pôrod doma pripravila. Podľa všetkých doterajších výskumov je pôrod
doma zdravej tehotnej ženy za prítomnosti pôrodnej asistentky
bezpečnejší ako pôrod v pôrodnici tak pre mamičku ako aj pre dieťa.
Pôrod doma znamenal pre to ten najbezpečnejší a najkrajší spôsob ako
priviesť naše dieťatko na svet. To ako sa dieťa narodí má vplyv na
celý jeho život. A taktiež to ako mamička porodí ovplyvní jej vzťah k
dieťatku aj sebe samej… Pre naše detičky chceme len to najlepšie a
stojí nám za to robiť všetko najlepšie ako sa dá.
> 2. Za akych okolnosti Vas porod/y prebiehal? Rodili ste sama?
Prvým pôrodom ma sprevádzala pôrodná asistentka a babica. Po tom, čo
som bola úplne otvorená na prvé zatlačenie vyšla dieťatku hlavička, na
druhé vyletelo telíčko. Placenta sa odlúčila po cca pol hodinke. Až
potom sme prestrihli dotepanú pupočnú šnúru. Celý príbeh uvádzam na
mojej stránke vnimavetehotenstvo.sk:

http://vnimavetehotenstvo.sk/nas-porodny-pribeh/#more.

Druhý pôrod sme si s manželom vychutnali sami. Nenašli sme pôrodnú
asistentku, ktorá by bola ochotná prísť k nám domov. Dieťatko sa
rodilo o polovicu kratšie – 7 hodín. Po otvorení na druhé zatlačenie
vyšla hlavička, na ďalšie vykĺzlo telíčko. Po hodinke sa odlúčila
placenta, potom manžel podviazal pupočník. Príbeh narodenia nášho
druhého dieťatka som tiež pridala na svoju stránku:
http://vnimavetehotenstvo.sk/nairine-narodenie/#more. Obsahuje aj link
(http://www.youtube.com/watch?v=WgFxcFOqz5M) 7 minútového záznamu
narodenia našej dcérky. Ani pri jednom pôrode som nemala porušenú
hrádzu. Pôrody boli slastné, spirituálne, hlboko napĺňajúce, radostné,
harmonické, plné nehy, lásky. Samozrejme bez komplikácií.
> 3. Vyskytli sa pocas tehotenstva/porodu nejake komplikacie?
Tehotenstvá som mala úžasné, zdravé, bez komplikácií. Prvým dieťatkom
sme zaviedli bio domácnosť. Pri oboch som cvičila gravidjógu, spievala
som si, chodievala na dlhé prechádzky prírodou. Pri Niovi som počúvala
klasickú hudbu, veľa plávala. Pri Naire som pridala hru na tibetských
miskách, využívala som podporu polodrahokamov, ktoré som nosila na
tele, spievala som nám mantry… Pri oboch som si masírovala bruško,
dva mesiace pred pôrodom som začala piť maliník, jesť ľanové semienka
a masírovať hrádzu.
> 4. Za aky cas po porode ste boli Vy a dietatko osetrene lekarom (doma alebo
> v nem. zariadeni?)Do 24 hodín od narodenia detičiek.
> 5. V com vidite najvacsie plusy takehoto porodu?
Vo všetkom!
> 6. Aky postoj k tomu zaujal Vas partner/blizka rodina/zdrav. pracovnici? Rodina ma po vysvetlení faktov podporila. Zdravotníci to rešpektovali.
> 7. Ak by ste rodila opat, rozhodla by ste sa rovnako? Pokiaľ by som bola počas celého tehotenstva zdravá, samozrejme…Prajem všetkým ženám aby si mohli zvoliť spôsob pôrodu. Práve preto som zozbierala pôrodné príbehy a napísala knihu Rodili sme doma. V digitálnej podobe je tu: http://vnimavetehotenstvo.sk/rodili-sme-doma-10-pribehov-planovaneho-domaceho-porodu-slovenskych-rodin/ Pre veľký úspech sa práve chystá jej druhé vydanie doplnené o nové príbehy.
Ivka:Otázky pre mamičky rodiace doma:
Ivana 29, 2 deti – Marek 6 rokov, Hanka 7 mesiacov
1. Prečo ste sa rozhodli pre takúto formu pôrodu?
Prvý pôrod absolvovaný v pôrodnici bol dostatočným strašiakom na to, aby som hľadala alternatívu. Ešte vždy mam traumu najmä z druhej doby pôrodnej, ktorú vnímam ako fyzicky masaker charakterom presahujúci znásilnenie. Na duši zostali hlboké jazvy aj kvôli separácii od syna. Pre druhy pôrod som nutne potrebovala vyhnúť sa manipulácií, zneisťovaniu, zastrašovaniu a násiliu, ktoré sa na žene a dieťati v našich pôrodniciach bežne dopúšťa, a to i v rozpore s odporúčaniami WHO, ako aj v rozpore s titulom Baby friendly, ktorý niektoré pôrodnice majú.
2. Za akých okolnosti Váš pôrod/y prebiehal? Rodili ste sama? Týždeň po odhadovanom termíne som sa v noci zobudila na kontrakcie, po nejakom čase som zavolala rakúskej pôrodnej asistentke, ktorú som si našla počas tehotenstva, vopred si s ňou objasnila svoje predstavy na 2 stretnutiach u nich v Hebammecentre a na 2 stretnutiach priamo u nás doma, ako aj e-mailovou komunikáciou. Za dve hodiny dorazila, vyšetrila ma (nerobilo jej problém, že som pri vyšetrení bola v širokom podrepe a nie na chrbte s nohami hore), popočúvala ozvy. Väčšinu času som bola sama v kúpeľni, sedela na záchode, stála, chvíľu som bola vo vani, vybehla som akurát niečoho sa napiť, nakoniec som sa pre únavu povalila na posteľ v spálni, ležala som na ľavom boku a medzi kontrakciami spala. Nakoniec som porodila v polohe na štyroch – PA zachytila dcérku, odtočila jej pupočnú šnúru z krku a položila podo mňa na posteľ. Ja som ju okamžite zodvihla a najbližšie dve hodiny nedala z ruky:-) bola na mojom nahom tele celý deň, a vlastne aj ďalšie dni potom.
3. Vyskytli sa počas tehotenstva/pôrodu nejaké komplikácie? Počas tehotenstva, ktoré som absolvovala bez vaginálnych vyšetrení a dosť si takéto „panenské“ tehotenstvo užívala, neboli žiadne komplikácie. Trošku náročnejšie bolo, že na placentu sme čakali tri hodiny, ale keďže som nekrvácala a bola pri vedomí, bolo to v poriadku. Dcérka išla von rýchlo, hoci som sa snažila netlačiť, a tak bolo jemné pôrodné poranenie na mojej strane, zahojilo sa pomere dobre bez šitia, a dcérke trvalo asi polhodinu, kým sa dostatočne vyčistila od hlienov (keďže však dýchala pravidelne a plodová voda bola číra, nebol dôvod odsávať) a prvý krát zaplakala a mocne sa prisala.
4. Za aký čas po pôrode ste boli Vy a dieťatko ošetrené lekárom (doma alebo v nem. zariadení?)
Na druhý deň nás ešte raz prišla skontrolovať pôrodná asistentka. Všetko bolo v poriadku a tak stačilo, keď dohodnutý pediater prišiel dcérku pozrieť na štvrtý deň (bol v tom aj víkend a na štvrtý deň už možno brať krv z pätičky na screening), potvrdil nám aj tlačivo pre matriku. Ja som bola na kontrole u svojho gynekológa po šestonedelí.
5. V čom vidíte najväčšie plusy takéhoto pôrodu?
Minimalizácia zásahov počas pôrodu i po. Cítila som, že takto to má byť, na pôrode pracujeme ja a dieťa, každý ďalší (okrem otca dieťaťa, či súrodencov – záleží od charakterov a vzťahov)je tam len pre istotu a čím je jeho vstup menší, tým lepšie. Obzvlášť som si užila dni po pôrode, nevyčerpávala ma prítomnosť množstva ľudí, rutinných procedúr a dokonca mi emočne vyhovovalo aj to, že tu neboli ďalšie „zázračné batôžky“, len ten môj, a tak som sa mohla nalaďovať na jeho jedinečnosť:-).
6. Aký postoj k tomu zaujal Váš partner/blízka rodina/zdrav. pracovnici? Manžel si pred pôrodom prečítal nejakú literatúru ohľadom prirodzeného pôrodu a pôrodov doma podľa môjho odporúčania, bol na dvoch stretnutiach s PA, vnímal moju odhodlanosť, PA naňho pôsobila dôveryhodne, prispôsobil sa teda môjmu rozhodnutiu. Moja mama a svokra s tým boli uzrozumené ako aj ostatné okolie – s plánom rodiť doma som sa netajila, vedeli to vopred aj na matrike, akurát gynekológ to nevedel, ale on sa ani nepýtal. Keď sme dodatočne v priebehu prvých mesiacov absolvovali screeningové vyšetrenia dcérky, argument, že som mala pri pôrode skúsenú PA, bol väčšinou dostatočný na to, aby to zdravotný personál nemal potrebu odsudzovať.
7. Ak by ste rodila opäť, rozhodla by ste sa rovnako?
Ak by nám to umožňoval zdravotný stav, určite.