Čerstvý pôrodný príbeh milovanej priateľky Janky

Ani neviem ako začať :)

Zbehlo sa to tak náhle a neočakávane trošku skôr, keďže termín som mala až o 2 týždne. Do poslednej chvíle sme neverili, že pôrod už naozaj začína a mysleli sme si s manželom, že do týždňa sa rozbehne. A naša malá Janka nás takto krásne prekvapila.

V nedeľu nad ránom mi začala po kvapkách odtekať plodová voda, a uvoľnila sa hlienová zátka. Zároveň mi začali také slabšie menštruačné bolesti, ale  mohla som spať do rána. Nemyslela som si, že by to mal byť už začiatok pôrodu, cez deň boli bolesti miernejšie a silnejšie na striedačku, ležala som a miestami celkom prešli. K večeru okolo deviatej večer sa však zosilnili, zavolali sme našej drahej babici a PA a dohodli sa, že zavoláme opäť za hodinu a pol, aby sme videli ako nasledujú bolesti, či sa spravidelnili. Nenazvala by som to kontrakciami, keďže bruško mi netvrdlo. Babica už chcela hneď vyraziť, ale ja som ju ešte cez deň presviedčala, že ja ešte určite nerodím, až za pár dní alebo do týždňa. Okolo desiatej som však už aj pár krát zvracala po silnejších bolestiach a vyprázdňovala sa na striedačku. Neverili by ste, aké je telo dokonalé, úplne sa samo prečistilo a žiaden klystír nebol potrebný. Aj tak sme ho nestihli kúpiť J Manžel len vtedy začal baliť pre istotu aj tašku do pôrodnice a ja som ho pomedzi bolesti usmerňovala.

Babica vyrazila okolo pol dvanástej a po PA šiel manželov brat okolo polnoci, keď sme sa utvrdili v tom, že bolesti sú pravidelné, každé 3 minúty po 30 sekúnd, dokonca mi začali asi aj kontrakcie, bruško už tvrdlo. Babica mala už v ten deň tušenie že to bude pôrod. Od desiatej boli bolesti už pravidelnejšie, od jedenástej úplne. Bola to obrovská sila, niekedy som nevedela či skôr sa držať manžela, či kresla, alebo bežať sa vyprázdniť či vracať J Nebolo mi všetko jedno a požiadala som manžela nech zavolá našej PA, že by čím skôr došli. Prišla cca o druhej ráno. V tom čase som kľačala na kolenách, opierala sa o kreslo a predýchavala, miestami prekričiavala kontrakcie. Mojou jedinou pomôckou bolo kreslo, keďže bolesti nasledovali dosť často za sebou, nebola som schopná sa premiestniť nikde inde, či už do sprchy alebo na fit loptu. Iná poloha ako na kolenách v predklone bola pre mňa nepredstaviteľná. Veľmi mi pomáhal termofor, teplá voda priložená pomedzi kontrakcie na môj spodný chrbát. Keď mi naša PA oznámila, že som už otvorená, len lemík a onedlho budeme tlačiť, nechcela som tomu veriť od šťastia. Ani som nedúfala, že tak skoro budem otvorená. Celý čas ma bralo na tlačenie, ale ešte nebol ten správny čas avšak aj napriek tomu som miestami zatlačila, už keď sa nedalo inak.

Najprv manžel, potom PA pravidelne kontrolovali ozvy dieťatka, všetko bolo v poriadku, čomu som bola veľmi rada. Okolo trištvrte na tri prišiel môj čas na vytúžené tlačenie. Kontrakcie boli pomerne krátke okolo 30 sekúnd a trvalo zhruba pol hodinku kým som maličkú vytlačila. Nebolo mi všetko jedno, keďže hlavička vyzerala, že nie a nie vyjsť a PA masírovala hrádzu ostošesť, aby sa nenatrhla. Manžel ma veľmi podporoval a povzbudzoval, jeho slová, že už vidí hlavičku a že to ide dobre ma veľmi povzbudili a predstavovala som si ako ide vonku. A ona zrazu na vlnách ďalšej kontrakcie vyšla vonku s mojím obrovským krikom a s druhým zatlačením aj telíčko dieťatka. Nikdy som samu seba nepočula tak kričať. Keď bolo dieťatko vonku, bola to pre mňa obrovská úľava, že sme to zvládli a nádherný pocit, keďže PA mi ho hneď dala na bruško. Dieťatko zahrabalo nôžkami a hľadalo bradavku, následne sa prisalo a mocne salo. Pozakrývali nás a takto sme spolu oddychovali, bol to krásny pocit, že sme to obe zvládli. Malá Janka bola celý čas počas pôrodu veľmi statočná. Zaplavili ma pocity šťastia a vďaky môjmu manželovi, ktorý mi bol celý čas neskutočnou oporou a aj našej drahej PA, ktorá nám veľmi pomohla. S dieťatkom sme si oddychovali, pomedzi PA skontrolovala bábätko, prestrihli sme po dotepaní pupočník, ktorý dotepal už za 5 minút. Dieťatko nebolo takmer vôbec od krvi, telo malo bielunké, pokryté jemným mázkom, PA ho len jemnučko utrela, mázok sa postupne vstrebával.

Čakali sme na placentu, kým nadíde jej čas. Dorazila naša drahá babica, po narodení Janky, keďže jej cesta trvala okolo 4-5 hodín. Ona presne vycítila už skôr že je čas na pôrod (čo ja som odmietala) a obávala sa, keďže moja mama porodila cca za 5-6 hodín, že taký istý priebeh bude mať aj môj pôrod, aby ho stihla. A presne tak sa aj stalo. Neverila som, že by môj pôrod a mojej mamy, keď som sa ja narodila boli také podobné a oni boli takmer identické, ešte aj bolesti, ktoré sme cítili ako menštruačné, boli rovnaké a akoby sme ani nemali kontrakcie. Babica má vynikajúcu intuíciu a mala som ju poslúchnuť už skôr, už v ten večer by bola u nás. Mne sa ako prvorodičke nechcelo robiť poplach, že už rodím, aby nechodila zbytočne z takej diaľky. Pôrod placenty trval zhruba 2,5 hodiny. PA pravidelne kontrolovala placentu či sa už odlúčila, potom som sa snažila vyprázdniť močový mechúr, ktorý jej bol v ceste a nakoniec s pomocou PA som ju úspešne vytlačila. Krčok sa už však uzatváral, keďže už prešla určitá doba po pôrode a nebolo mi všetko jedno, veľmi sme sa snažili, aby placenta už vyšla a aby sme nemuseli ísť do nemocnice. Manžel mi bol opäť veľkou oporou, keď mi vravel že už ju vidí ako ide vonku.

Keď po pôrode PA skontrolovala, že som sa nenatrhla, nechcela som tomu taktiež veriť, bola som veľmi šťastná. Cítila som pri pôrode, akoby pri nás stála neviditeľná ochrana, mala som taký silný pocit, ďakujem za podporu Johanke a Jarke, ktoré mi dodávali silu ako aj našej drahej Saške, ktorá je takým slniečkom a vždy mi jej rada prišla v pravej chvíli a dievčatám z MK, ktoré mi boli veľkou oporou počas môjho tehotenstva.

Zvládnutie pôrodných bolestí, pomerne rýchle otvorenie sa, vytlačenie bábätka, keď hlávka nie a nie vyjsť, to, že som bola bez poranení a nakoniec aj úspešné vytlačenie placenty, považujem za jeden veľký zázrak. Keď môžem zhodnotiť svoj doterajší život, takýto silný zážitok som ešte nepocítila. Pôrod navždy ostane v mojej pamäti ako krásny a posilňujúci zážitok, verím že ako pre mňa a manžela, tak aj pre našu malú dcérku, ktorej som veľmi chcela umožniť prísť na svet v takýchto krásnych ľudských podmienkach. Som nekonečne šťastná, že to vyšlo a zo srdca ďakujem aj našej drahej PA a babici. K pôrodu doma viedlo pár nádherných náhod, alebo zhôd okolností, aj keď náhody vlastne neexistujú, keď len deň pred pôrodom sme sa dohodli s našou drahou PA, že dôjde k nášmu pôrodu. Všetko je teda tak ako má byť. Keď pozriem na naše dieťatko, v mysli sa mi vynorí, ako sme to spoločne zvládli a aké krásne boli naše prvé spoločné chvíle. Verím, že aj ďalšie krásne chvíle budú nasledovať, keďže som mala možnosť na vlastnej koži precítiť, aký je život zázrak a cítim nekonečnú vďačnosť že nám to bolo umožnené zažiť.

Jana s rodinkou