Moje tehotenstvo s Nairou

Príprava na tehotenstvo

Tehotenstvo s Nairou bolo vysnívané. Pripravovala som sa naň od Niovho 4. mesiaca, kedy sme sa s Maťkom začali zamýšľať nad Niovým súrodencom. Prečítala som množstvo kníh, webových článkov a časopisov a zhliadla mnoho dokumentov a navštívila mnoho prednášok o tehotenstve a pôrode, čo som zužitkovala aj pre diplomovú prácu, z ktorej vzišla táto web stránka.

Moje telo bolo maximálne pripravené ponúknuť dieťatku harmonický a zdravý vývoj. Antibiotiká som naposledy brala na základnej škole, odvtedy som bola pár krát prechladená a liečila som sa bylinkami. Desať rokov sa zdravo stravujem, nikdy som nefajčila, nepila kávu, nepodľahla som tvrdému alkoholu, víno som si dopriala veľmi sporadicky, naposledy pred tehotenstvom s Niom a asi trikrát po jeho narodení. Moje čakry sa prečistili pri zasvätení do liečenia reiki, a cvičením Chi-Kungu (www.chi-kung.sk), v ktorom som absolvovala tri stupne. Realizujem sa v tom, čo mi prináša veľkú radosť  – spev, písanie, ale aj ako manželka a mamka. S Niom som zistila, že vlastná rodina je to najnapĺňajúcejšie čo môže existovať a často ďakujem Bohu, že mi umožnil žiť tento sen. Nič sa nevyrovná láske medzi rodičom a dieťaťom. Podľa mňa je to najväčší dar aký je možné prijať od nášho Stvoriteľa.

Prvý kontakt s Nairou

Naira sa mi ukázala pár mesiacov pred počatím. Začiatkom slnečného septembra na Častobrezí som šla po vodu do studne, keď ma zlákalo postáť pred ňou otočená tvárou k slnku. Zatvorila som oči a uvidela žiarivú bytosť zo svetla. Cítila som z nej absolútnu lásku, dobro, múdrosť, pokoj…vedela som, že sa mi ukázala duša nášho ďalšieho dieťatka. Veľmi som sa naň tešila a v decembri sme ho s Maťkom vedome privolali.

Tehotenstvo

Prvým dňom tehotenstva som sa ešte viac sústredila na to, aby sme mali úplne pestrú stravu, zostavila som si plán, čo všetko chcem nezabudnúť papať, robiť, zažívať…Zdravé bio potraviny  som dopĺňala pšeničnými klíčkami, slnečnicovými semienkami, tekvicovými semienkami, makom, sezamom, orechmi, klíčkami (semienok, strukovín, obilia), riasami, čajom Kukichou, nakvasenou zeleninou, melasou, Spirulinou, sušeným ovocím. Od tehotenstva s Niom používame len bio drogériu, túto oblasť som tiež nemusela vylepšovať.

Myseľ som stimulovala prechádzkami v prírode, krásnymi knihami, filmami, počúvaním a spievaním mantier, stretávaním sa s milovanými priateľmi, aróma lampou so sviečkami z včelieho vosku, maľovaním, písaním tehotenského denníka, stretávaním sa s inými tehulkami. Telo som stimulovala masážami bruška vlastnoručne vyrobeným balzamom z včelieho vosku a nechtíkového oleja, hlbokým dýchaním, hraním na tibetských miskách, počúvaním digeridoo, hopsaním na fitlopte, cvičením gravid jógy u nádhernej bytosti Ivky Labajovej v Jeran centre a brušnými tancami u úžasnej dulyJanky Ivaneckej v materskom centre Delfínik. V treťom mesiaci som začala viesť spev tehuliek a mamičiek, vďaka ktorému sme s Nairou spoznali ďalšie spriaznené dušičky. Nádherných ľudí sme stretli aj na krste našej knihy v Bratislavskom Horskom parku. Pani Ľubica (http://elektrosmog.sk/) mi podarovala svoju knihu s transformujúcimi maľbami a Emka (http://www.svetharmonie.sk/) s rodinkou mi priniesli veľmi vzácnu sviečku od avalonského mnícha. Hneď mi napadlo, že ju zapálim pri pôrode, ako sa aj stalo :o). Košický krst bol tiež plný milovaných priateľov a zaujímavých ľudí, STV z neho priniesla peknú objektívnu krátku reportáž (http://www.stv.sk/online/archiv/regionalny-dennik?date=2011-03-02&id=44407).

K dieťatku som sa prihovárala už pár dní pred počatím. V myšlienkach sme boli takmer stále spojení, všetko, čo som robila, som robila s myšlienkami naň. Hovorila som mu, že ho veľmi ľúbim, hladkala som ho cez bruško a objímala v predstavách. Presúvala som sa aj v čase do budúcnosti, videla ho zdravé krásne šťastné ako ho nosím v šatke, kojím, ako spinká na mojom tele, ako sa usmieva. Ten úsmev sa predstavoval veľmi ľahko, keďže Naira sa mi ako dievčatko prisnila v prvom mesiaci tehotenstva. Očkami sa usmievala presne tak sladko ako teraz. Jej jemné telíčko som chránila pred elektrosmogom ako len bolo možné. Mobil som takmer nepoužívala, práca za počítačom skončila januárom, keď sme pokrstili knihu, odvtedy som ho využívala veľmi sporadicky. Žiarenie som eliminovala ruženínovými kameňmi, orgonitom a harmonizérom. Na ochranu dieťatka a celkovú podporu zdravia a pohody som nosila náhrdelník z červeného korálu, mesačného kameňa, prívesok z nefritu a náhrdelníkom z vlastnej zmesi polodrahokamov a náramok z ruženínu. Vysnívaný vlastný domček sme si pritiahli v 4. mesiaci tehotenstva. Tak sme sa odpútali od jediného negatívneho prvku – susedov pod nami a susedov nad nami, s ktorými som si zažila jediný stres za celých deväť mesiacov.

Bez tehotenskej knižky

Vedela som, že moja psychická pohoda v tehotenstve je to najdôležitejšie pre optimálny vývoj dieťatka. Všetko, čo cíti mamka s ňou to malé telíčko v nej prežíva spoločne, na základe týchto pocitov sa buduje povaha dieťatka, jeho osobnosť… Preto som cítila, že tentokrát nikomu nedovolím, aby mi spôsoboval nepríjemné pocity, aby vstupoval medzi mňa a dieťatko, narúšal naše súkromie a intimitu ako tomu bolo s Niom a mojimi bývalými gynekológmi…

Našťastie začína byť všeobecne známe, že našimi myšlienkami sami tvoríme našu prítomnosť i budúcnosť, že očakávanie prináša naprogramovaný výsledok… Pekne sa o tom hovorí v dokumentoch alebo rovnomenných knihách Secret, či Miluj svoj život (http://www.youtube.com/watch?v=A03cWySiMlg&feature=related <http://www.youtube.com/watch?v=A03cWySiMlg&feature=related)…  S klasickou medicínou som v nezlúčiteľnom vzťahu. Kým ja som vedela, že je potrebný pokoj a absolútne presvedčenie, že dieťatko je v poriadku, čím zabezpečím a podporím aby bolo všetko v pohode, naše zdravotníctvo stavia tehotné do roly pacientok napriek tomu, že tehotenstvo nie je choroba, ale posvätný iný stav. Spochybňuje zdravý priebeh tehotenstva, neverí, že môže byť všetko tak ako má a práve týmto postojom, negatívnym očakávaním vyvoláva nepriaznivé výsledky. V ženách vyvoláva strach miesto toho, aby v nich podporovalo tak potrebnú psychickú harmóniu… Okrem psychického faktoru využíva praktiky, ktoré nemajú vedecké dôkazy o tom, že sú prospešné, za to je množstvo dôkazov o tom, že sú škodlivé. Napríklad v Anglicku vaginálne vyšetrenie tehotná žena nezažije, keďže sa vie, že sa ním zbytočne zvyšuje riziko zavedenia infekcie. WHO (Svetová zdravotná organizácia) na základe výskumov zistila, že pokusná skupina častejšie ultrazvukovaných plodov preukázala oveľa vyšší počet retardácii ako skupina, ktorá bola ultrazvukovaná len raz a preto zhodnotila, že ultrazvuk, ktorý mal retardácie odhaľovať, k nim ironicky sám vedie http://midwiferytoday.com/articles/ultrasoundwagner.asp… Amniocentéza pripraví o život v priemere  každé sté dieťa (http://vnimavetehotenstvo.sk/geneticke-testovanie-v-tehotenstve/), glukózový test spôsobuje šok organizmu a tak by som mohla pokračovať.  Svetoznámy pôrodník Michel Odent spev považuje za lepšie riešenie ako sa podrobovať prenatálnym vyšetreniam. Preto som nedovolila, aby nám ubližovali a tehotenskú poradňu som navštívila raz, mesiac pred pôrodom.

Trvalo mi dlho, kým som našla nového gynekológa. Našla som ho až v Trebišove. Pán doktor Pajtáš bol dokonalý. Keď mi vystavoval kartu, pýta sa ma, kde som chodila na tehotenskú poradňu doteraz. „Nikde“, odpovedám mu pokojne a s úsmevom. „Ale to nedostanete príspevok“, odpovedá so súcitom. „To je v pohode“ vravím stále s úsmevom. Ďalej vypisuje kartu. Pýta sa ma na predchádzajúci pôrod, či bol prirodzený, alebo sekciou. Hovorím „prirodzený s pôrodnou asistentkou mimo pôrodnice.“ „A to sa môže?“ pýta sa pokojne. Nie je to zakázané, ale štát to ani nepodporuje, keďže poisťovňa pôrodnú asistentku nehradí.“ „A aj teraz chcete tak rodiť? pýta sa príjemne. „Práve preto som prišla, aby sme sa pozreli kde je uložená placenta a či je hlavička v cestách, aby som vedela, či môžem rodiť doma. Myslíte, že by bolo možné urobiť mi 5 sekundový ultrazvuk, keď sa vás to nedotkne?“ „Ako si prajete“ odpovedá a ja sa vznášam v siedmom nebi. V ruke držím veľký ruženín a doktor prikladá ultrazvuk na bruško, hovorí, že placenta je v hornom segmente, skĺza na podbruško, hovorí, že hlavička je pripravená v cestách. Pýta sa, či to je naozaj všetko, hovorím áno, po trojsekundovom ožarovaní odkladá prístroj a ja mu v ohromnom údive, že mi tak ústretovo vyhovel hovorím „Vy ste Boh“ . Pán doktor sa len skromne opýta prečo a ja mu ďakujem, že ma úplne rešpektoval… Aj vnútorné vyšetrenie bez nátlaku vynechal… Sestrička mi berie krv a hovorí: „To ste doteraz neboli na poradni? Prečo?“ „Lebo verím v silu myšlienky…všetko je v hlave…“ „Riskovali ste“ hovorí a ja jej odpovedám s úsmevom, že určite nie. So zapichnutou ihlou v ruke nebola vhodná chvíľa na to, aby som jej vysvetlila, ako som sa na tehotenstvo pripravovala, ako sa dieťatku venujem, koľko úsilia, peniažkov som investovala do jeho zdravia. Že som ho každý deň obaľovala láskou, hovorila mu ako ho milujem… Láska je najväčší a najsilnejší  liek…Ako som prosila anjelov o ochranu… Že som bola v kontakte s homeopatkou Adrienou, ktorá nado mnou držala ochrannú ruku, nevedela o terapeutke Simone, ktorá sa nám venovala na diaľku aj osobne celé tehotenstvo, nevedela o pôrodnej asistentke Martinke, s ktorou som bola v kontakte a vždy mi ochotne bola „na blízku“, o pôrodnej asistentke Evke, ktorá ma okrem Martinky ako jediná vnútorne vyšetrila, keď som potrebovala zistiť stav môjho krčka maternice, ani o mojej duličke na diaľku Ši moon Mesačnici Narayani, ktorá mi posielala správy tak plné lásky, nehy, starostlivosti, že moja dušička vždy tancovala nespútanou radosťou. Nevedela, že som pravidelne chodila na prenatálnu jógu, tance, spevy, že som jedla len čistú zdravú stravu, že s dieťatkom nie sme karmicky zaťažené… Je jednoduché o niekom povedať, že mal šťastie, že sa mu nič nestalo bez kontroly lekárov. Lenže ja som si to šťastie usilovne pestovala, stálo ma to veľa odriekania, pokory, sily a samozrejme peniažkov (aj to, že som nedostala príspevok pri narodení kvôli tomu, že som nechodila na poradňu som vnímala ako investíciu, cenu za našu pohodu).

Príprava na pôrod

Kým tehotenstvo sa odvíja od stavu ženy pred otehotnením, pôrod je odrazom celého života, ale najmä tehotenstva. Preto sa dá povedať, že najpodstatnejšia príprava začala dávno, ale tá vonkajšia začala v polke júla. Začala som piť maliníkový čaj (na uvoľnenie svalstva panvového dna, reguláciu trávenia, harmonizáciu hormonálneho systému), piť ľanové semienka (po nočnom máčaní vo vode, ktoré upravujú hormonálny systém, rytmus tehotenstva aj pôrodu. Spolu s gélovými látkami uvoľňujú panvové väzy a dodávajú im pružnosť pre zdravý priebeh pôrodu), Maťko mi začal masírovať hrádzu (olečekom od Weledy na to určeným, čím sa hrádza stáva vláčnou a úplne elastickou pre ľahké natiahnutie sa pri pôrode dieťatka), často som si čítala knižky (Možnost volby od Zuzky Štromerovej, Zázrak porodu od Inny May Guskin, Zdravé těhotenství, přirozený porod od Ingeborg Stadelmann, Novú dobu porodní od Vlastimila Mareka a našu Rodili sme doma pre zopakovanie poznatkov a inšpiráciu) v polohe na štyroch, aby sa Naire ľahko otočilo dolu hlavičkou (Nevedeli sme naisto, či je Naira pretočená, preto sme preventívne robili všetko preto, aby sa otočila, keď ešte nie je), sem tam Maťko zahral na digeridoo priamo pri mojom lone, aby sme ju nalákali za zvukom, alebo som v tme svietila na lono, aby šla za svetlom. Taktiež sme chodili na dlhé prechádzky, (s mexickou guličkou od Simonky a Iris na stimulovanie otočenia krásnym zvonením pri pohybe) pri ktorých sa detičky otáčajú najbežnejšie. Posledný krok k tomu, aby som Naire pomohla sa pretočiť bola 4 km prechádzka od nášho domčeka do lesa, kde po dvojitom zjavení Panny Márie pri studničke kresťania vybudovali posedenie okolo studničky na začiatku lesa a oltár s lavičkami hlbšie v lese. Práve tam je obraz Panny Márie, za ktorou som sa vybrala za jemného letného dažďa. Keď som k nej došla, zapálila som pri nej sviečku a klaňala sa pred ňou v hlbokom drepe, aby po dlhej prechádzke hlavička dosadla na svoje miesto a prosila Máriu o požehnanie k pôrodu. Uvedomila som si, že ona porodila sama s mužom v cudzej stajničke a nikomu asi nikdy nenapadlo ju za to haniť. Myslím, že ani Ježiš by nebol taký aký bol, keby sa narodil v dnešnej pôrodnici a zažil odlúčenie od mamky hneď po pôrode… Vedela som, že Mária ma bude strážiť spolu s našimi anjelmi strážnymi. V knižke Možnost volby som sa v jednom pôrodnom príbehu dočítala o mamke, ktorú v tehotenstve oslovila mantra Om asatoma. Túto mantru som nepoznala, tak som si ju hneď našla a tiež ma očarila a tak sme sa ju s Maťkom učili cestou za našou pôrodnou asistentkou na stredné Slovensko. Spievali sme si ju kedykoľvek celý deviaty mesiac tehotenstva.

Poslíčkovia

Prípravu maternice na pôrod som pokladala za poslíčkov a tak sme si mysleli, že za Martinkou cestujeme rodiť. Prešli dve noci a ani spln pôrod nespustil, tak sme opustili lazy a vrátili sa domov. Veľmi som sa tešila, že sme počas tých dvoch dní tam navštívili Gavurky – niekoľkostoročný dubový háj. Našla som si „svoj“ dub, objala ho a prosila, aby zo mňa vytiahol ožiarenie ultrazvukom a nabil ma svojou energiou. Dub mi s radosťou urobil po vôli. Ešte sme si vymenili pár viet, pocitov a potom sme sa vrátili domov aj s požičaným bazénom určenom na pôrod. O päť dní  po návrate domov som opäť cítila ako mi pracuje maternica, tak sme sa zbalili a zas cestovali tri a pol hodiny s bazénom späť. Martinka ma pozrela a s úsmevom skonštatovala, že na pôrod to nevyzerá. Tak sme ostali v prenajatom domčeku na Kráľovej úžasný týždeň. pricestovala tam za nami Simonka s Iris, dávala mi tehotenské masáže a robila kraniosakrálnu terapiu, po ktorých som bola úplne odblokovaná, pripravená k pôrodu. Vychutnávali sme si voľné dni v čarokrásnej prírode, chodili sme na výlety, spoznávali sa s milými domácimi.  Simonka mala pocit, že sa nám narodí dieťa v znamení leva, ale uplynul dátum 23. 8 a slnko vstúpilo do znamenia panny. Vedela som, dieťatko sa teda narodí v termíne, ktorý som si vypočítala podľa počatia v septembri. Ostali sme však nablízku Martinke a nevrátili sme sa domov, lebo detičky sa bežne rodia aj dva týždne pred termínom. Po týždni sme museli domček na Kráľovej uvoľniť a tak sme sa presunuli na Podkoreň, kde nám poskytli svoj domček rodičia našej milovanej Bejky. Opäť sme veselo výletovali do prírody, navštevovali sme našich priateľov z okolia a vyčkávali, kedy sa narodí dieťatko. Martinka bola non stop v strehu, dva krát ma pozrela ako som na tom, ale stále zistila to isté – že všetko je pripravené na pôrod, ale zatiaľ nerodím. 7.9. dieťatko dozrelo a malo sa začať pýtať na svet, ale ešte sa mu chcelo byť v brušku. 9. septembra sa Martinka vracala do Nemecka po „dovolenke“ na Slovensku a my sme cítili, že dieťatko, keďže sa nenarodilo v čase, keď sme mohli rodiť s pôrodnou asistentkou, chce prísť na svet doma len s nami…