Môj príbeh – Nairinka sa narodila doma

Do tehotenstva s Nairuškou (http://vnimavetehotenstvo.sk/moje-tehotenstvo-s-nairou/ ) som vložila maximálne úsilie aby sme boli zdravé, šťastné a v harmónii. Podarilo sa mi naplniť všetko, čo som považovala za dôležité, aby sme boli celá rodinka dokonale pripravení na pôrod doma s pôrodnou asistentkou alebo aj sami.

12. septembra som sa prebrala o štvrtej ráno a šla som do záhrady. Pozerala som sa na krásnu oblohu posiatu hviezdami, mesiac pár hodín pred splnom, hojdala som bruško vo voňavom ovzduší za fidlikania cvrčkov, predstavovala som si, ako chodidlami nasávam do tela zemskú energiu a zhora ma zalieva energia nebies. Nechala som voľne plynúť ten magický pocit.

Na druhý deň v ten istý čas – o štvrtej ráno za mnou prišli kontrakcie až do sna. Rozospatá som si najprv neuvedomovala, že rodím. Snažila som sa pokračovať v sne. Prešlo pár minút, kým som pochopila, že už je to tu! Veľmi som sa potešila. Teraz som sa rozpamätala, že takto som cítila kontrakcie pri Niovi a smiala som sa sama sebe, že som mesiac považovala za kontrakcie zväčšovanie maternice. Vstala som a povedala Maťkovi, že dnes určite rodíme, čo po mesiaci vyčkávania tiež veľmi ocenil :o)). Pripravil kameru a fotoaparát a nasledoval ma do záhrady, kde som ho zavolala, aby som mu ukázala to čaro čo tam panuje. Luna v splne blahodárne pôsobila na pôrod, ďakovala som jej za to a radovala sa, že tak ako Nio, aj Naira je dieťa splnu, spln-ené prianie. Čo si prajeme na spln, nám mesiac splní. Poprosila som  ho o krásny pôrod. Vrátili sme sa do domčeka, presunula som sa do kúpeľne a za svetla sviečky som sa očisťovala prúdom vodičky zo studne čerpanej. Potom som šla do spálne k Niovi aj so sviečkou pohojdať sa na fitlopte. Maťko zatiaľ pustil prehrávanie môjho vlastného výberu piesní, ktoré sme si púšťali a spievali celé tehotenstvo. Boli tam naše piesenky z cd Detičky lásky, Maokove pesničky, mantry Devy Premal a Henryho Marshalla … Potom nafúkol pôrodný bazén. Silné svetlo sviečky osvetľovalo celú izbu a prebudilo Nijuška. Vkĺzla som k nemu pod perinku a pripravovala som ho na to, že jeho súrodenec sa už rodí.

Vládla veľmi pohodová nálada, kontrakcie boli pravidelné, úplne som sa v nich vyžívala. Vedela som, že keď prídu, nemám stuhnúť, ale naopak  – roztopiť sa, zhlboka dýchať a vydychovať cez uvoľnené pery. Zo začiatku mi to stačilo, po hodinke sa kontrakcie sústredili v krížoch a nastal čas, keď mi začal veľmi pomáhať Maťko. Položil ruky na lopatky – tak, ako nás to pri Niovom pôrode naučila Martinka a ťahal až po sedacie svaly, čím sa bolesť úplne rozpúšťala. Zapálili sme sviečku od Simonky. Aby som nemusela na Maťka stále volať, keď na mňa prišli návaly, zapískala som a v momente bol pri mne. Všimli sme si, že veľmi často ho volám a nestíhame sa venovať Niovi, tak sme zavolali moju mamku. Prišla okolo deviatej. Musela si zmyť pleťový krém, lebo mi zrazu veľmi silno voňal a nedokázala som byť pri nej. Tiež sa mi zdalo, že veľa a nahlas rozpráva, tak som sa premiestnila do spálne a zavrela za sebou dvere. Mamka pri tom rozprávala a voňala ako inokedy, len moje zbystrené zmysly ju teraz vnímali oveľa intenzívnejšie. Potom sa už s Niom pobrali na dvor a ja som mala Maťka len pre seba. Každú chvíľu mi vyhladkavával bolesti, bolo to veľmi príjemné a krásne. Cítila som, ako silno ho potrebujem, ako mi pomáha, ako ho milujem… Boli sme úplne spriaznení, prepojení…

Okolo jedenástej už boli kontrakcie jedna za druhou ako vlnky na brehu mora. Vošla som do bazéna. Nebola v ňom voda, lebo sa mi v ňom veľmi dobre volili polohy bez nej. Sadla som si na sedaciu časť bazéna a práve vtedy mi odišlo prvé malé množstvo krvi. Maťko čupel oproti mne. Už som nepotrebovala, aby mi rozpúšťal kontrakcie hladkaním. Teraz som ho držala za ramená a pri návaloch som mu ich silno stláčala, všetko napätie som nechala v tomto zaborení do jeho svalov. Pýtala som sa ho, či mu môžem narobiť modriny a odovzdane mi odpovedal, že úplne v pohode. Telo už chcelo tlačiť, ešte som chcela chvíľu počkať, nech je dieťatko úplne v pôrodných cestách. Vnútorným vyšetrením Maťko zistil, že krčok maternice je úplne otvorený, nahmatal hlavičku. Šiel pripraviť nahrávanie. Zatiaľ som zmenila polohu. Čupela som v strede bazéna a bola v stave nirvány… Úplne bez myšlienok, rozplynutá v priestore. Zrazu som sa vrátila. Moje vedomie privolal vysoko položený spev. Započúvala som sa do piesne a spoznala moju obľúbenú Comme dans une glase  zo soundtracku k Orgasmic birth. Usmievala som sa pri spomienkach na tento dokument. Koľko krát som ho videla a rozmýšľala , ako asi budem rodiť ja. Nasávala som silu z krásnych domácich pôrodov žien a zrazu som tiež bola v tom momente pôrodu a táto pieseň mi to všetko prepojila. Potom som myslela na všetky ženy, ktoré tiež práve rodia na celom svete a veľmi som sa radovala z tohto požehnania. Vyslala som im prianie, aby sa im nádherne rodilo.

Kontrakcie boli veľmi intenzívne, konečne prišla taká bolestivá, že ma to vhuplo do tranzu. Mala som predstavu, že v modrej noci stojím pod vodopádom a tá voda do mňa vlieva obrovskú energiu a transformuje ju na vesmír. Keď som sa vrátila zo snívania, obchytila som kraj a držadlo bazéna. Dýchala som zľahka, aby som sa nepoddala nutkaniu na tlačenie. Keď sme sa s Maťkom zhodli na tom, že sa tomu už môžem odovzdať, prišla nezabudnuteľná kontrakcia. Celé telo sa mi zachvelo, sledovala som tú vlnu slasti a užila si napnutie z prvého potlačenia. To zachvenie tela mi prišlo úplne divoké, cítila som sa ako domorodka. Zbavená všetkých nánosov civilizácie. Len čistá sila prírody a my… Dieťatko ma v pôrodných cestách takmer vôbec netlačilo napriek tomu, že stále postupovalo v obale. Týmto prvým zatlačením som ho poposunula. Keď doznel nával, vravím Maťkovi: „Keď zatlačím najbližšie, vyjde hlavička však?“ „Vyzerá to tak, ale nevidím tam vieš“ „Už to cítim“… odpovedám a som pripravená na ďalšiu vlnu vzrušenia. Bola obrovská slasť sa môcť poddať nutkaniu na tlačenie, mala som z toho zimomriavky. Bolo to absolútne sexuálne a nevinné zároveň.

Po minúte a 20 sekundách som sa opäť vložila do kontrakcie. Dieťatku vykukol vrchol hlavičky. Spýtala som sa Maťka, či niečo vidí a odpovedal, že hlavičku. Nahmatala som ju a usmiala  sa, ako ľahko sa tam dostala. Maťko ju utrel plienočkou a utrel aj môj zadok od fliačika stolice. Pohupovala som sa a čakala na ďalší nával. Prešli dve minúty a telo zas zaliala vlna obrovského pôžitku. Spomenula som si na to, ako mi Maťka vysvetľovala ochranu hrádze pri rodení hlavičky. Ruku som priložila na hrádzu do tvaru V a pritlačila som presne tak, aby sa koža príliš nenapínala. Ruka vyvíjala jemný protitlak okolo hlavičky. Tento moment som si veľmi vychutnávala. Mala som pocit, že čas sa spomalil, aby som to všetko stihla vnímať. Cítila som obrovskú podporu Zhora, veľkú silu a pokoru zároveň. S hlávkou vyšplechlo trošku vody. Maťko zas utrel hlavičku. Pýtala som sa ho na pupočnú šnúru. Prstom prešiel okolo hlavičky a šnúru nenahmatal.

Cítila som, že prichádza ďalšia kontrakcia, tak som ho zavolala, aby prišiel chytať dieťatko. Povedal, že hlavička sa ešte neotočila na stranu, ale vlastne, že ona sa tak narodila, že už bola natočená. Ponorila som sa do posledného zatlačenia. Stačilo jemne, bola som uvoľnená, pôrodné cesty vláčne, poddajné, necítila som žiadnu bolesť, všetko bolo krásne hladké. Užívala som si ako cítim telíčko vykĺzajúce do Maťkových rúk. Uvidela som nádherné dieťatko pokryté množstvom bieleho mázku. Zakuckalo sa od plodovej vody. „Jój zlatíčko“ prihováram sa dieťatku a preberám ho do svojich rúk, nakláňam na stranu, aby mu voda vytiekla z pusinky. „Kuci kuci pusinka“ Maťko ho utiera, dieťatko nás zdraví mocným hláskom. Ešte stále znie Moola mantra, ktorá nás sprevádzala celým pôrodom. „Dobre tak, áno, áno, zvládol si to. Prihováram sa milovanému anjelikovi. Nevidím pipíka …„či dievčatko? Zvládla si to :) Ahoj, ahoj. Ahoj láska“… dieťatko mrnká, v jeho hlásku cítim ustupujúci šok a prichádzajúcu radosť. Mám ho na brušku, spokojne sa naplno vstrebávame, kým ho Maťko prikrýva bio osuškou, berie odsávačku, hovorí mi, aby som mu maz nedávala dole. Pozerám, či nemá pupočnú šnúru niekde pricviknutú, Maťko mu odsáva noštek, keby v ňom niečo bolo. „Myslím že nič“ hovorí, dieťatko si tíško ležká. Maťko sleduje čas „ jedenásť dvadsať päť“ mení disk v kamere. „Tak si to zvládlo dieťatko naše“ hovorím nášmu pokladíku. „Obaja ste to zvládli“ dodáva Maťko. „Takže dievčatko?“ pýta sa ma „Zdá sa mi že hej“ ale neboli sme si istí a tak sme stále hovorili o dieťatku ako o ňom. Vonku bolo 30, v izbe 25 stupňov, mohli sme si takto ležkať e nebáť sa podchladenia. Maťko sa ma spýtal ako sa cítim. Odpovedala som mu, že super. Hrádzu som mala neporušenú.

Naira nás doširoka pozorovala a potom na chvíľku sladko zaspinkala. Maťko jej ešte raz vysal noštek, lebo sme počuli, že v ňom ešte niečo má. Zdvihla som si ju vyššie na hruď a vychutnávala si to malé telíčko. Bola som ňou úplne opojená, krásne mi voňala, prišla mi tak chutná! Vítala som ju doma, stále som sa jej prihovárala. Vedela som, že môj hlas pozná. Skúsila som ju priložiť k prsníku. Nairuška ma sledovala doširoka otvorenými zvedavými očkami a cmuľkala si rúčku. Prikryli sme ju ešte kašmírovou dekou. Keď sa po niekoľkých minútach prisala, soskala jemne ako motýlik a postupne zosilňovala. Skúsila som vytlačiť placentu. Ešte nebola oddelená. Vyšli sme z bazéna. Maťko ma poumýval a sadla som si s ňou pred ohrievač. Stále pila mliečko a mňa zaplavovali silné kontrakcie, ktorými sa maternica vracala do pôvodnej veľkosti. Spontánne sme Nairuške zaspievali mantru na privítanie novej bytosti Om Asatoma . Maťko ma sladko pobozkal a ja som vedela, že to, čo zažívam, je raj.

Ďalší pokus o pôrod placenty bol úspešný. Kúsok ešte ostal vo mne, na tretí krát sa oddelil aj ten. Skontrolovali sme ju. Bola krásna, nič nechýbalo. Ešte som potlačila, aby zo mňa odišlo čo najviac krvi a na zachytávanie ďalšej som si dala bio vložku.  Po hodinke od Nairinho narodenia Maťko podviazal pupočnú šnúru ambulantným uzlom s pásovou gumou podľa inštrukcií z kníh Možnost volby, Partner u porodu a Zázrak porodu a  prestrihol ju sterilizovanými nožnicami. Z pupočnej šnúry odobral ihlou do striekačky krv. Nebolo jej veľa, všetka sa medzičasom preliala. Uschoval ju do chladničky.

S Nairuškou sme sa šupli pod perinku. Boli sme stále nahé. Nairuška mi spinkala na hrudi. V eufórii som dýchala jej vôňu, hladkala telíčko… Mamka mi priniesla ovsenú kašu. Pridržiavala mi tanier a ja som jedla ľavou rukou, aby som stále mohla ležkať. Dovtedy som mala len bio čokoládu. Ešte som bola dosť sýta z večere predchádzajúceho dňa. Zjedla som skoro celý plech pečenej zeleninky z našej záhrady. Po dva a pol hodinke nepretržitého kontaktu s Nairou som sa šla umyť. Zatiaľ bola v Maťkovej náruči. Zavolali sme Nia, aby sa prišiel privítať so súrodencom. Slávnostne sme Nairu odkryli a dozvedeli sme sa, že máme dievčatko. Všetci sme sa veľmi tešili. Naire sme zaspievali Happy Birthday, šťastný deň narodenia. Nio jej nafúkol balón. Ošetrili sme jej pupček ružovou vodou od Saloosu a obliekli sme ju, lebo sa nám zdalo, že má chladnejšie chodidlá a rúčky. Ešte pred dvoma rokmi som využila výpredaj na jednom online obchode branakdetem.cz  a nakúpila bio oblečeníčko pre naše budúce dieťatko na obdobie až do dvoch rokov. To Niove sme požičiavali od jedných priateľov k druhým až sa úplne vynosilo :)).

Nairušku sme teda obliekli do jemnunkého bavlneného vŕšku a nohavičiek z merino vlny bez plienky. Keď ma ocikala, dali sme jej aj bio plienku vo vlnených nohavičkách. Odvážili sme ju na kuchynskej váhe. Vážila 3,3 kg. S meraním sme sa neponáhľali. Potom som sa s ňou snažila trošku pospať. Ale vyhliadla si nás jedna komárica a dve hodiny som ju od nás odháňala. Mala som chuť trošku sa ponaťahovať. Vzala som Nairu na ruky a spievala som jej mantru Om Trayambakam Yajamahae.

Keď som ju poobede prezliekala a prihovárala sa jej, usmiala sa na mňa. Myslela by som si, že sa mi to len zdalo, ale práve vtedy vchádzala do izby moja mamka a bola mojím svedkom. Naira sa na nás usmieva od svojho prvého dňa narodenia. Zo sna sa nahlas smeje od dvoch týždňov. Niekedy sa stane, že sa zo sna smejú naraz aj Nio aj Naira. Sú to úžasné chvíle.

Deň zbehol neuveriteľne rýchlo. Nairuška spinkala stále na mne. O desiatej v noci sa zobudila celá čulá. Rozprávala som sa s ňou, spievala jej, hojdala sa s ňou na fitlopte, kojila, dávala odgrgnúť a dávala cikať do nočníčka určeného pre bezplienkovú metódu. Do rána zas spinkala na mne a celú noc som priebežne odháňala komárice.

Na druhý deň sme boli s Nairou navštíviť našu milovanú pediatričku Mudr. Tencerovú v Procare klinike. Nairu som mala na rukách a tak ju prehliadla, potom vypísala Hlásenie o narodení, ktoré zaslala na matričný úrad. Ampulku s pupočníkovou krvou nám síce zobrali na zistenie krvnej skupiny na základe môjho Rh faktoru, ale v laboratóriu ju nevyšetrili. Vraj bola nepoužiteľná, stará. Tak dodnes nevieme, akú má Naira krvnú skupinu.

Po návšteve kliniky sme zašli na neďaleké ihrisko. Keď sme zistili, že sme celkom hladní, šli sme na obed do obľúbenej Góvindy. Prišiel za nami aj ocko s mamkou a spoločne sme sa vytešovali z Nairušky, z pôrodu…Ocko mi urobil video ako s Nairou idem deň po pôrode ulicami Košíc. Mne sa to zdalo úplne normálne, že sme sa objavili v meste, keď sme sa potrebovali najesť. Ale potom som pochopila, že výnimočné je to, v akom som stave. Že žiarivá kráčam s dieťatkom v šatke. Keďže ja som uprednostnila niečo v bio kvalite z blízkeho obchodíku Biotrend, zašli sme mi tam niečo kúpiť. Náš milý predavač Robin nám s vedúcou predajne Andrejkou gratulovali k dieťatku. Keď sa dozvedeli, že Naira má len jeden deň, zostali v nemom úžase. Vysvetľovala som im, že sme nemali v pláne ju hneď takto zladiť s bežným chodom života, ale museli sme ísť za pediatričkou a tak sme sa už aj stavili najesť sa niekde, lebo domov nás čakalo 40 minút cesty autom. Andrea sa ma spýtala, čo sme urobili s placentou.

Odpovedala som, že ju máme v chladničke. Že jeden indiánsky šaman hovoril o tom, ako je placenta spojená s  éterickým telom dieťatka. Po pôrode sa má umiestniť k jeho postieľke. Až po troch dňoch je vhodný čas na odlúčenie, kedy spoločné éterické telo z placenty odišlo. Tak som pochopila, prečo sme sa mali ocitnúť v meste. Táto informácia vo mne silno zarezonovala a hneď keď sme prišli domov sme dali placentu k posteli, keďže Naira aj Nio spinkajú s nami v jednej obrovskej posteli 2×2 metre. Placentu vôbec nebolo cítiť. Bolo to čarovné. Po troch dňoch sme ju odložili do mrazničky, kým ju raz zakopeme na našom pozemku alebo niekde v lese. Pupočnú šnúru sme vysušili. Je to Nairin amulet. Tiež podľa šamana sa má urobiť na nej uzlík. Keď si ju dieťa na siedmy rok rozviaže, udeje sa s ním niečo významné. Tak aj šnúru si Naira rozuzlí :)

Keď k matrike došlo Hlásenie, boli sme s Maťkom podpísať rodný list a administratívne veci sme mali vybavené. Pani matrikárke sme dali trošku zabrať. Od roku 1976 sa v Sečovciach nenarodilo žiadne dieťa, keďže sa začalo rodiť v Trebišove. Práve preto, aby bola na nás pripravená sme ju navštívili týždeň pred Nairiným narodením a oboznámili ju s tým, že plánujeme rodiť doma, aby si dovtedy mohla k tomu zistiť čo bude potrebovať. Zvládla to perfektne. Aj meno Naira si vyzistila na jazykovednom ústave, že je arménskeho pôvodu. My sme mali českú knihu a uvádzal sa indiánsky pôvod. Znamená to veľké oči. Na jednej svetovej stránke sa uvádza aj austrálsky pôvod. U nich to vyjadruje veľkú auru. V Assyrii to znamenalo krajina riek. Zatiaľ neviem čo znamená Naira u arméncov. To meno nás s Maťkom zaujalo pred piatimi rokmi. Vedeli sme, že keď raz budeme mať dievčatko, bude sa tak volať.

Na tretí deň sa Naire ukázala novorodenecká žltačka. Začala som piť ešte viac feniklového čaju, vysadila som paradajky a každý deň sme Nairu slnili na nežnom septembrovom slniečku. Naše slniečko Nairuška nám prinieslo samé slnečné dni. Prvý krát pršalo, keď mala tri týždne. Aj potom bolo úžasne teplo a priaznivo na prechádzky a výlety vonku.

Nairuška najradšej spinká na mne. Vo dne v noci. V šatke, alebo bez nej. Vychutnávam si to s ňou. Viem, že toto obdobie rýchlo zbehne a tak sa snažím si ju uvedomovať čo najviac. Veľmi mi pomáha, že Nio je starší a dopraje mi, aby som sa jej naplno venovala. Aj Naira, tým, že krásne spinká mi dopraje sa venovať Niovi. Nairuška mi od narodenia prišla tak jemná a božská, že som úplne chápala zvyk niektorých národov rešpektovať šestonedelie matky a až osmonedelie dieťatka bez návštev, v súkromí.

Tak dlho sme nevolali návštevy, aby sme Naire pripravili hladké a postupné spoznávanie sveta. Až v jej dvoch mesiacoch sa mi naozaj zdalo, že je dostatočne zžitá s domovom a pripravená na spoznávanie širšieho okolia. Aj jej fotky sme sprístupnili oveľa neskôr, keď bola silná na prijatie energie od ľudí, ktorí ju uvidia a vyšlú k nej svoje myšlienky.

Bezplienkovanie nám funguje od narodenia. Nairuška sa doteraz pokakala najviac pať krát, inak si stále počká kým ju dáme na nočník. Ráno ma budí, aby som ju dala nad nočník. Ťapká ma ručičkou, kým sa celkom nepreberiem :)). Zas kaká keď sa zobudí na obed a niekedy aj večer. Aj cikanie nám ide skvele. Buď mi napadne, že Naira dlho necikala a keď ju dám, tak vystrekne prúdik, alebo je nepokojná dovtedy, kým ju nedáme nad lavór. Zistili sme, že je s ním jednoduchšia manipulácia ako s čínskym nočníkom. Zatiaľ mala len dva krát zaparený zadoček. Vždy hneď zabral čaj z nechtíka a vetranie.

Okrem nepokoja keď chce cikať, spinkať alebo piť sa stále sa usmieva, krásne spinká, raduje sa, vyžaruje absolútnu harmóniu, je úplne zdravá. Som si istá, že je to vďaka poctivému prístupu k nej ešte pred počatím, intenzívnou starostlivosťou o ňu počas tehotenstva a láskavým pôrodom doma. Samozrejme je jej podstata duše čistá láska. Dôležité bolo nezraniť ju, aby sa mohla naplno prejaviť. Nikto jej neublížil. Nezažila nič bolestivé. Žiadne cudzie ruky ju nemali v náručí. Až keď mala sedem týždňov ju prvý krát mal na rukách niekto iný ako ja a Maťko – moja mamka na minútku. Žiadne ihly, ultrazvuky, presvecovania… Máme jej plnú dôveru, že je s nami v bezpečí. Silný plač mala dva krát pár minút.

Každý deň ďakujem Bohu a anjelom za naše detičky, ktoré vychovávame intuitívne, často krát veľmi rozdielne od bežného vnímania správnej starostlivosti. Oplácajú nám to zdravím a veselosťou. Keď som čítala o vzťahovej výchove, úplne som nás v nej našla. Dieťatko sa rodí doma, spinká s rodičmi, je nosené v šatke, kojené kedy sa mu zažiada…

Veľmi prajem všetkým vnímavým ľuďom, aby sa im darilo počúvať hlas srdca a žiť slobodne v našom pozemskom raji :).



14 Responses to "Môj príbeh – Nairinka sa narodila doma"

  1. Lusi hovorí:

    Ďakujem, za nádherný príbeh, ďakujem, že sa s nami, Saška, delíš o tie najintímnejšie a najkrajšie momenty tvojho života. Ste magické bytosti :***

  2. ariadna hovorí:

    milé bytosti.. tečú mi slzy od dojatia a radosti z tejto krásnej udalosti, ktorú ste spoločne prežili,.. ďakujem vám za podelenie sa o váš príbeh,.. ste rodina lásky, a vaša energia hladí naše duše na diaľku..ďakujem vám, a budte šťastný a v radosti..

  3. Dess hovorí:

    Úžasný príbeh! Takto by mali rodiť ženy, takto by mali prichádzať na svet všetky deti! Ľutujem, že moji synovia nemali tú možnosť a dúfam, že s ďalším dieťatkom sa k takémuto nádhernému zážitku čo najviac priblížim! Veľká vďaka vám!

    • admin hovorí:

      Milovana Deni, myslim, ze kazde dietatko ma osudom dane ako sa narodi, kazda mamka ako porodi. Niet nicoho, co by trebalo lutovat, vsetko je tak, ako ma byt v prospech vsetkych:) Sme sucastou Boha, jeho nekonecnej mudrosti a laskavaosti, nikdy nam nechce ublizit, len nam davat lekcie, ktore nas posuvaju dalej. Sme svetlo, svetlu nemozno ublizit, aj ked si to nasa mysel moze mysliet:)))sme vesmir, vesmir je laska, my sme laska ako povedal henry m.

  4. Danka hovorí:

    Ďakujem za tento prekrásny príbeh, ktorý som čítala so zatajeným dychom, tak veľmi som sa naň tešila :))) Všetko dobré vám všetkým želám, nech vám slnko stále svieti na cestu vašich dní, nech svojou dobrou energiou zobudíte zaspaté duše ľudí.

  5. Mikindes hovorí:

    Dakujeme aj s Brusiacikom za moznost precitat si tento Vas krasny rodinny pribeh. Sme len par dni pred nasim spolocnym stretnutim a kazda krasna myslienka nam dodava silu a vieru, ze vsetko dobre dopadne, vsetko je, ako ma byt. Ako moj 89 rocny dedko hovori: “Tehotna zena sa ma pozerat len na same krasne veci” a tento pribeh zalial nase duse nehou a krasou. Dakujeme!

    • admin hovorí:

      Velmi sa s vami tesim, ze mate uz tak blizko zaciatok uplne ineho zivota plneho nekonecnej lasky a radosti!Krasny porod a vsetko najlepsie do zivota vasemu dietatku nadhernemu prajem!cmuk!

  6. Jarinoko hovorí:

    Krasne, nadherne. Verim ze aj nas brusiacik pride coskoro na svet v takejto atmosfere :-)

    • admin hovorí:

      Urcite ano! Svoju realitu tvorime myslienkami;) Vo februari sa narodili dvom priatelkam doma dievcatka. Obe mali porodnu asistentku. Ked sa vam narodi dietatko, velmi by som sa potesila, keby ste poslali spravicku o narodeni;)Vela lasky, pozehnania zhora, anjelikov nablizku vam!cmuk!

  7. Bea hovorí:

    Gratulujem Saška,
    a zároveň srdečne ďakujem za inšpiráciu! Na základe Vášho príbehu som sa rozhodla porodiť svoje prvé dieťatko doma:) (cca 10.07.2012) Držte nám palce <3

    • admin hovorí:

      Budem Beatka, velmi sa s vami tesim a nadherne tehotenstvo a krasny porod vam prajem!obijmam vas radostou:)!ps:mam kontakt na jednu p.a. zo slovenska, keby ste potrebovali, zavolajte mi;)cmuuk

      • Bea hovorí:

        Ďakujem srdečne, no ja žijem vo Francúzsku :-) Určite Vám napíšem ako to všetko dopadlo… Pán Boh vás ochraňuj <3

Pridajte svoj komentar