Počatie

Dieťatko existuje pred počatím

Pár, ktorý si praje privolať do svojej rodiny ušľachtilú bytosť, by sa mal pripraviť dopredu, ešte pred počatím. Súvisí to s tým, že zrelé duše súhlasia s narodením sa len tým rodičom, ktorí dosiahli určitú úroveň čistoty a sebakontroly. Pre veľmi hodnotnú bytosť je bohatstvo a postavenie rodiny bezvýznamné. Skôr si zvolí stredne zámožnú rodinu, v ktorej pokušenie záhalčivého života nebude také veľké. Najskôr si zvolí rodinu, ktorá je schopná vytvoriť duchovnú atmosféru, ktorá by nebránila tejto bytosti v plnení jej životnej úlohy na zemi.

Plánovanie počatia a narodenia je jedným z hlavných aspektov zrodenia sa zdravého a harmonického človeka. Vyžaduje to určité podmienky. Životné prostredie súčasného mesta a jeho okolia má negatívny vplyv na zdravotný stav budúcej mamičky. Aby sa vytvoril základ pre pevné zdravie dieťaťa, musí byť zdravá aj mamička. Keď sa pozrieme okolo seba zistíme, že zdraví ľudia v okolí mesta nie sú. Životné prostredie mesta silne oslabuje našu imunitu. Práve preto by mala byť žena nejakú dobu pred počatím v čistej prírode. Mnoho ľudí verí, že v tehotenstve dieťa kopíruje matkin stav. Preto by mala žena pred počatím absolvovať ozdravnú kúru.

Druhým bodom je voľba miesta počatia.

Mesto, ktoré je preťaté všemožnými rádiovými vlnami, žiarením a ťaživými ľudskými myšlienkami, nie je ideálnym prostredím na počatie. Duša dieťaťa, ktorá sa musí dostať cez všetky tieto vlny a žiarenie, sa zraňuje a stráca veľa energie. Čo viac, v mestských podmienkach k rodičom môžu prísť len duše s hrubou energiou. Jemnejšie duše nedokážu preraziť tú energetickú zraňujúcu vrstvu, ktorá obklopuje mesto. Tehotná žena by sa mohla potom na toto miesto priebežne vracať. Bolo by najlepšie, keby to bol vlastný dom, v ktorom by tehotenstvo prebiehalo kľudne a dieťatko by sa v matkinom lone harmonicky vyvíjalo. Ideálne však je, keď sa aj pôrod uskutoční na tomto mieste.

Ďalšou podmienkou pre voľbu počatia dieťatka môže byť výber najlepšieho postavenia planét. Negatívne sú zatmenia mesiaca a slnka v čase počatia.

V momente počatia preberá duša dieťaťa od svojich rodičov základnú energiu, ktorá vytvára telo dieťaťa. Po jeho narodení sa táto energia stáva základom pre sexuálnu, prarodičovskú energiu, a ovplyvňuje talent a schopnosti človeka. Celý ľudský život, jeho dĺžka, šťastie a úspech závisia na množstve a kvalite tejto pôvodnej energie.

Rodičia, medzi ktorými je láska, dokonca aj keď nemajú dostatočné množstvo skoncentrovanej energie pre svoje dieťa, v momente spojenia vytvára silný energetický prúd. Vďaka tomuto prúdu k sebe priťahujú väčšie množstvo kozmickej energie čchi, ktorá v spojení s prarodičovskou vytvára počiatočnú energiu dieťatka.

Do svojich šiestich rokov sa dieťa nachádza v spoločnej aure s matkou. Nasáva do seba jej schopnosti a znalosti, ktoré sa stávajú jeho potenciálnymi schopnosťami a znalosťami. Otcovskú energiu dostáva len v momente počatia a od šiestich rokov. Preto mnoho závisí na matke. (Šeremetěvová Galina – Aby dítě bylo šťastné, 2007)

Tomu, čo sme dostali do vienka pri splodení sa venuje aj viac ako tritisíc rokov stará Tradičná čínska medicína. Podľa nej nám naši rodičia pri splodení predali časť svojej energie z obličiek. Vedľa vonkajších znakov, ktoré z nás robia deti našich rodičov, nám prostredníctvom tejto energie predali tiež určitý podiel svojej podstaty a životnej sily. Tým potom čiastočne určili našu telesnú a duševnú sústavu, i dĺžku života. Posilňovať energiu čchi v obličkách, či lepšie povedané uchovávať jej silu, je cieľom všetkých čínskych zdravotných cvičení. Prastará veda Číňanov o význame životnej sily, uchovávanej v obličkách, je koreňom a hnacím motorom pre vznik tradičného čínskeho lekárskeho umenia so všetkými terapeutickými metódami, akými sú akupunktúra, terapia pomocou liečivým bylín, akupresúra, masáže, náuka o výžive, pohybové umenie a meditácia. Preto sa rodičia pripravujú na splodenie potomka tri roky vopred. (Výživa podle pěti elementů pro matku a dítě, Barbara Temelie)

Vlastimil Marek v knihe Nová Doba porodní opisuje, ako v mnohých krajinách ( v Číne, Afrike, Austrálii…) ľudia veria, že duše detí existujú pred momentom počatia a oni si vyberajú, kedy vstúpia do svojej matky. Podľa toho sú to bytosti s vedomím, nie nepopísané duše, ktoré vzniknú spojením dvoch pohlavných buniek.

“Zmeňme spôsob, akým rodíme svoje deti, a za tri generácie zmeníme svet.” (Nová doba porodní, Vlastimil Marek)

Tibetský text z II.storočia (Tibetian Medical Paintings) uvádza:
“V 26. týždni života v maternici je vedomie dieťaťa veľmi jasné. Dieťa vidí svoje minulé životy. Vidí, či bolo čistou, neskazenou bytosťou a ako sa narodilo predtým, než sa narodí teraz. Austrálski domorodci veria, že duch dieťaťa existuje už pred počatím a prežíva na určitom mieste v posvätnej ríši snov. O kvalitatívne úplne odlišnom postoji ako je náš “pokrokový a vedecký” svedči výrok šamana severoamerického kmeňa Čeroki: “Vyberáme si rodinu, v ktorej sa môžu rozvinúť naše zručnosti a v ktorej môžeme dokončiť cyklus učenia. Svoju rodinu počujeme a vnímame , ešte keď sme v ríši svojej matky. Už vtedy cítime kvalitu myslí svojich rodičov a priamo reagujeme na myšlienky smerované k našej matke. Preto je veľmi dôležité, aby tehotné ženy obklopovalo neagresívne, čo najkľudnejšie prostredie plné lásky.”

Pôvodní obyvatelia Austrálie, Aborigénci, žijú v mnohých aspektoch úplne odlišne ako my. Navyše sú presvedčení, že počatie dieťaťa je duchovnou záležitosťou – duch-dieťa si vyberie budúcich rodičov a tým spúšťa príslušné biologické reakcie.

“Predstava dieťaťa ako ducha či duše existujúcej samostatne v nejakej podobe dávno pred počatím a vstupujúcej do ženy či už aktom pohlavného styku, alebo nezávisle na ňom, nie je ale určená austrálskym domorodcom, lež bola v prehistórii národov dosť častá a doposiaľ je rozšírená medzi prírodnými národmi rôznych kontinentov. Zvláštnu úlohu majú duchovia mŕtvych predkov. V kmeni Akamba vo východnej Afrike sú to vraj oni, kto dáva budúcemu dieťaťu podobu a určuje jeho pohlavie.”