Pôrod je len začiatok:)

Milé mamky prvorodičky, chcela by som sa s vami podeliť o moju skúsenosť. Možno vám to pomôže reálnejšie si uvedomovať obdobie pôrodu.
Pri našom prvom dieťatku som sa učila o tehotenstve a pôrode čo najviac sa dalo. Popri škole a práci som možno ani nemohla viac, ktovie:))) Šli sme zarovno s časom a informáciami. Dá sa povedať, že takmer polovicu tehotenstva som sa venovala príprave pôrodu. Čítala články, zákony, informácií bolo v roku 2007 veľmi málo, musela som prelúskať veľa veľa kníh a stránok, obvolávať doktorov, nemocnice, ministerstvo, právnikov…
Cestujúc autom s rozbehnutým pôrodom som nahlas čítala Maťkovi o pôrode z knižky Stadelmannovej. K tomu, ako dojčiť, ako sa starať o telo počas šestonedelia- čo sú to očistky, ako cvičiť panvové dno aby sa správne a rýchlo zavinovala maternica, ako manipulovať s dieťatkom, ako prebaľovať, viazať do šatky, čo papať, ako predísť zápalu prsníkov, ako ho nechať odgrgnúť…….som si nechávala na čas, keď sa dieťatko narodí.
A stalo sa mi, že keď sa synček narodil a pôrodná asistentka mi povedala, že si ho môžem zo stehien, kde mi ležkal, zobrať do náruče, bála som sa.
Nevedela som, ako ho môžem dvihnúť, ako môžem chytiť. Zdal sa mi taký malinký a citlivý.
Po jeho narodení nám p.a. ochotne pomohla s obliekaním, ukázala ako sa skladá látkova plienka novorodencom, ako ho máme chytať pod stehienka pri prebaľovaní, ako podoprieť hlavičku. Potom ma naučila ako sa viaže šatka. Neskôr sme jej volali čo robiť so zapáleným pupočníkom, prečo nám ku večeru plače…otázok bolo veľa a mali sme pocit, že času málo, lebo sme šli zarovno so situáciou, neboli sme vopred pripravení.
Aké to bolo iné s druhým dieťatkom, keď už som mala vo všetkom jasno a len so si ho vychutnávala, a veruže predišli sme aj zapáleným prsníkom, aj zapareninkám, ani nám neplakala ku večeru, nosila som ju správne v šatke…
Preto vám chcem dať radu, aby ste pôrod nevnímali ako koniec. Je to koniec tehotenstva, to áno, ale je to začiatok náročného obdobia, ktoré bude vyžadovať vašu pozornosť, využívanie poznatkov, ale aj intuície, veľa trpezlivosti a pokory…
Ja by som sa na prvý pôrod už nepripravovala deväť mesiacov, ale len dajme tomu sedem a aspoň dva mesiace by som sa už venovala tomu, čo príde po pôrode. Asi by som si ušila bábiku a učila sa s ňou manipulovať, obliekla by som ju, prebalila, dala do šatky, učila sa ju masírovať… Ako obratne vedia s bábätkami narábať aj malé dievčatká, ktoré s nimi vyrastajú. Bábiku neskôr podarujete svojmu dieťatku. Myslím, že je to krásny nápad, hm?:))))